reklama

Je správne, že súkromné reštaurácie musia mať podľa zákona priestor

Všetci poznáme ten pocit. Štipľavý a tažký dym všade navôkol. Oblečenie môže ísť do pračky hneď po návrate. Ani to jedlo nechutilo. Nabudúce pôjdem radšej na obed k mame.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Fajčenie v reštauráciach, do 17.2.2009 úplne bežná vec. Od tohto dňa totižto platí Novela zákona č. 377/2004 Z. z. o ochrane nefajčiarov. Presnejšie znenie zákonu vyjadruje, že platí ,,Zákaz fajčenia v zariadeniach spoločného stravovania okrem zariadení, ktoré majú pre nefajčiarov vyhradených minimálne 50 % z plochy, ktorá je stavebne oddelená od časti pre fajčiarov, pričom priestor pre nefajčiarov musí byť umiestnený pri vstupe do zariadenia. Na účely tohto zákona je zariadenie spoločného stravovania také zariadenie, ktoré poskytuje služby spojené s výrobou, prípravou a podávaním pokrmov a nápojov. Povinnosť sa nevzťahuje na bary, kde sa nevyrábajú, nepripravujú a nepodávajú pokrmy, respektíve jedlá.‘‘1 Táto novela zákona bola vnímaná všelijako, niektorí ju chválili, iní, najmä majitelia, sa báli, že prídu o zákazníkov. Náš problém sa však ukazuje skôr so samotným zákonom, teda v spojení s jeho novelizáciou. Budem sa snažiť ponúknuť nejaký pohľad na vec a ukázať prečo sa samotná novela zákona zdá byť porušením subsidiarity, prečo riešenie, ktoré ponúka je v rozpore so slobodou majiteľov reštaurácii, no prináša to väčšiu slobodu pre zákazníka a preto považujem tento zákon za správny.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Poďme do základu vecí. Načo by vlastne mal slúžiť zákon ? Kedy by zákon mal vo svojej podstate obmedzovať slobodu občanov? Je takýto zákon porušením subsidiarity štátu?

,,Zákon je vecou rozumu a mal by vždy sledovať spoločné dobro‘‘2. Tomáš Akvinský vysvetľuje zákon ako niečo, čo zaväzuje ľudí k jednaniu. Teda jedná sa o nejaké pravidlo, ktoré určuje mieru v skutku, tým pádom je to vecou rozumu, tým pádom o tom môžeme uvažovať a uzákoňovať skutky, ktoré sledujú nejaký cieľ. Cieľom zákona by malo byť spoločné dobro 3, z ktorého by mohla profitovať celá spoločnosť, nielen jednotlivci. Zákon, ktorý slúži spoločnému dobru by mal byť zákon, ktorý je odvodený od zákona prirodzeného4, ináč by sa strácala definícia zákona a v konečnej podobe by to už nebol zákon, ale iba nejaká dohoda medzi niektorými, ktorá by nemala byť považovaná za zákon vhodný k nasledovaniu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Reálne je teda zákon o obmedzení fajčenia, ktorý sleduje spoločné dobro, a to, že ľudia, či už fajčiari alebo nefajčiari, nebudú nútení vyhladávať reštaurácie, ktoré sú fajčiarske alebo nefajčiarske. Vecou rozumu v tejto veci je to, že keďže fajčenie môže pôsobiť škodlivo, ľudia, ktorí si neželajú byť vo fajčiarskej zóne, v nej ani byť nemusia a dokonca môžu ísť do ktorejkoľvek reštaurácie s vedomím, že všade budú rovnaké podmenienky. Tým sa predíde zbytočnému rozdeleniu reštaurácii a zaručí sa slobodný výber.

,,Jediný účel, kvôli ktorému môže štátna moc zabraňovať človeku konať proti jeho vôli je, ak mu tým zabráni ubližovať iným‘‘5. John Stuart Mill nám zase pomôže pochopiť princíp obmedzovania slobody zákonom. Princípmi ľudskej spoločnosti, ktorú v tomto prípade budeme brať do úvahy, je individuálna sloboda a dôstojnosť. Každý má teda slobodu v konaní. A sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého. Naša dôstojnosť nás má viesť k vzájomnému rešpektu a pochopeniu, ktoré bude mať za následok zjednodušenie života. Z týchto princípov vyplýva, že zákony, ktoré zaviedla štátna moc, majú zasiahnuť a tým obmedziť slobodu až vtedy, keď bude niekto vedome ubližovať niekomu inému.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V tejto situácii je takýto zákon potrebný vtedy, keď sú nefajčiari nútení byť v reštaurácii vo fajčiarskom prostredí. ,, Vznik rakoviny pľúc úzko súvisí s fajčením. Asi 80-90% prípadov vzniku rakoviny pľúc sa spája práve s užívaním tabaku. Cigaretový dym obsahuje viac ako 4000 chemických zlúčenín, z ktorých mnohé sú rakovinotvorné. Pasívne fajčenie - vdychovanie cigaretového dymu nefajčiarmi, ktorí sa nachádzajú v zadymenom prostredí, je veľkým rizikovým faktorom vzniku karcinómu pľúc. Pokiaľ žije v jednej domácnosti nefajčiar s fajčiarom, jeho riziko rakoviny pľúc je až o 24% vyššie.‘‘ 6 Do toho či človek fajčí alebo nie, by štát zasahovať nemal, ale je v jeho najlepšom záujme ochraňovať nefajčiarov, pričom by nemal ani diskriminovať fajčiarov. Reálna situácia po uzákonení novely sa približuje ideálu. Nefajčiarom nieje ubližované a ani nie sú prinútení k násilnému výberu reštaurácii.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Subsidiarita štátu je ,,rozmanité uplatňovanie spoločného dobra‘‘7. Hittinger pojem subsidiarita ďalej rozvádza ako stav, keď sa každému jednotlivcovi dá to, čo potrebuje, aby mohol vykonávať jeho vlastnú funkciu. Každý človek by mal v štáte vykonávať funkciu, ktorá mu je vlastná a tým pádom prispievať k spoločnému dobru. Subsidiarita nastáva, keď sa štát rozhodne svoju moc prerozdeliť medzi už existujúce zložky.

Zdalo by sa teda, že štát porušil subsidiaritu, ak zakázal čisto fajčiarske reštaurácie. Je predsa na majiteľoch, aby sa rozhodli, či sa v ich reštauráciách bude alebo nebude fajčiť. No vráťme sa ešte do času pred novelou tohto zákona. Siuáciu vtedy dobre odrazil Jozef Drahovský, známy bloger: ,,Keď som na tu tému rozprával s majiteľmi reštaurácií, tak som sa stretol s dvomi reakciami: Buď mňa to nezaujíma, fajčím a fajčiť sa tu bude alebo keby som obmedzil fajčenie tak stratím zákazníkov.‘‘8 Teda v tejto situácii je badať dosť jasné a výrazné obmedzovanie nefajčiarov. Majitelia nevytvárajú svojimi hodnotami trh, ale prispôsobujú sa zisku, čím vytvárajú deficit po čisto nefajčiarskych reštauráciách. Tento zákon nebol správny, ak by boli majitelia na túto potrebu citliví.

Na záver k tejto téme musím doplniť od rovnakého blogera pohľad na dni po novele zákona ,,Na základe tejto skúsenosti môžem povedať, že u nás to bude v prípade zákazu fajčenia v reštauráciách prebiehať tak isto ako v zahraničí. Prvé dni šok nad zmenou a potom zvýšenie počtu zákazníkov, lebo len časť nefajčiarov sa premohla a išla do zafajčených priestorov. Argumenty typu, že keď bude v reštauráciách platiť zákaz fajčenia, tak budú prázdne a bez zákazníkov, nie je pravdivý.‘‘9 Teda samotný fakt, že sú majitelia povinní mať vo svojich reštauráciách aj nefajčiarske časti problémovým nevidím, práve naopak, myslím si, že týmto zákonom sa nefajčiari môžu slobodne stravovať kdekoľvek a fajčiari, ktorí sa nechcú svojho zlozvyku počas jedla zbaviť, sú minimálne nútení vyhľadať reštaurácie, ktoré majú aj fajčiarske časti.



1 http://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=362:novela-zakona--3772004-z-z-o-ochrane-nefajiarov&catid=61:problematika-fajenia-a-alkoholu&Itemid=68

2 Akvinský, Tomáš: O zákonech v Teologické sumě, Praha: Krystal, 2003, str 18

3 Akvinský, Tomáš: O zákonech v Teologické sumě, Praha: Krystal, 2003,str 22

4 Akvinský, Tomáš: O zákonech v Teologické sumě, Praha: Krystal, 2003,str73

5 Mill, J.S.: O slobode. Bratislava: Kaligram, 2005, str 57

6 http://www.druhydych.eu/rakovina-pluc/rizikove-faktory

7 Hittinger, R.: Social Roles and Ruling Virtues in Catholic Doctrine. Annales Theologici 16 (2002). Str 303

8,9 http://drahovsky.blog.sme.sk/c/129891/Zakaz-fajcenia-v-restauraciach.html

Milan Valaštek

Milan Valaštek

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som mladý človek , liberál a tvrdohlavý. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu